Podporte
nás

Prieskum Živice: Klimatická úzkosť trápi stále viac detí, učitelia na to nevedia reagovať

Eva Sládková
19.12.2023
Klimatická úzkosť je nový pojem v psychológii, ktorému sa odborníci začínajú postupne venovať. Je to súbor nepríjemných pocitov ako sú hnev, strach, smútok a obavy z budúcnosti.

Medzi mladými ľuďmi je stále rozšírenejší a ako ukázal náš prieskum na vzorke viac ako 160 respondentov, stále častejšie sa s ním stretávajú aj pedagogičky a pedagógovia na našich školách.

„Dlhodobo vnímame, že situácia ohľadne duševného zdravia našich detí a mládeže sa zhoršuje. Psychológovia a psychiatri bijú na poplach, pretože pribúda pokusov o samovraždy, ale aj iných prejavov duševných porúch medzi deťmi a mladými ľuďmi. Určite im na duševnej rovnováhe nepridáva fakt, že klimatická kríza neustále postupuje a jej prejavy sú už evidentné aj na našom území v podobe extrémnych zmien počasia alebo dlhotrvajúceho sucha a horúčav. Citlivejšie povahy vnímajú tento trend intenzívnejšie a ťažšie znášajú obavy o svoju budúcnosť a budúcnosť našej planéty,“ vysvetľuje riaditeľka CEEV Živica Ivana Poláčková.

Naši kolegovia robili prieskum medzi pedagogičkami a pedagógmi zo základných a stredných škôl z celého Slovenska a zistili, že až takmer 10 percent z nich sa explicitne stretlo s prejavmi klimatickej úzkosti alebo s veľmi citlivým vnímaním environmentálnych tém u svojich žiakov a študentov. Ďalších 22 percent pripúšťa, že sa ich zverenci môžu touto témou trápiť. „Z prieskumu zároveň vyplynulo,  že skoro štvrtina pedagógov nevenuje pozornosť prejavom  klimatickej úzkosti u detí a študentov jednak preto, že je to stále pomerne nový pojem, a tiež preto, že téma klimatickej zmeny je pre mnohých stále a tabu, keďže je veľmi komplexná a pomerne zložitá, čo priznalo až 60% zapojených respondentov,“ dodáva Ivana Poláčková.

Prieskum Živice bol zameraný predovšetkým na to, či a ako vôbec pedagogičky a pedagógovia učia o klimatickej zmene a environmentálnych témach. Organizácia je na Slovensku priekopníkom v podpore učenia vonku. Upozorňuje totiž na výskumy, ktoré poukazujú na to, že práve učenie priamo v prírode všeobecne zmierňuje pocity úzkosti a má terapeutický účinok. „Sme presvedčení o tom, že ak chceme dnešnú mladú generáciu pozitívne motivovať k aktívnemu riešeniu environmentálnych problémov (napr. k podpore zachovania biodiverzity alebo hľadaniu nových spôsobov zachytávania CO2 z atmosféry), jednou z ciest je posilniť a scitlivovať ich vzťah k prírode a k svojmu okoliu. Ideálny spôsob na to je práve zážitkové učenie vonku, pri ktorom chémia, fyzika či biológia, ale aj matematika dostávajú nový rozmer komplexnejšieho vnímania vzťahov a zákonitostí v prírode. Zároveň vonkajšie prostredie pôsobí harmonicky aj inšpiratívne (množstvo vedecko-technických vynálezov bolo inšpirovaných prírodou) a vďaka prejavom rastu a obnovy príroda vzbudzuje nádej, že situácia je riešiteľná,“ vysvetľuje riaditeľka Ivana Poláčková, ktorá v Živici vedia Platformu Hurá von.

Dáta, ktoré Živica zozbierala vo svojom prieskume aktuálne vyhodnocuje a ako reakciu na ne pripravuje nové metodiky , ktorých súčasťou okrem návodov na výučbu rôznych predmetov vonku s prepojením na klimatické vzdelávanie, budú aj príklady dobrej praxe povzbudzujúce k proaktivite a nádeji do budúcnosti. Začiatkom roka 2024 ich učiteľom poskytne bezplatne na web stránke www.huravon.sk.

0