Prieskum Živice a Teach: 75% ľudí by za určitých podmienok dalo svoje dieťa do triedy s rómskymi spolužiakmi
Na Slovensku je celospoločenská zhoda na tom, že vzdelávanie je pre deti z rómskych komunít jednou z hlavných možností na zlepšenie života. Ukázal to najnovší prieskum Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica a neziskovej organizácie Teach. Ten sa rodičov pýtal na postoje v súvislosti s inklúziou a segregáciou vo vzdelávaní.
Drvivá väčšina verejnosti nemá problém s tým, že by ich deti chodili do triedy s dieťaťom zo sociálne vylúčených komunít. Sú však presvedčení, že pre rómske deti by bolo najlepšie sa vzdelávať v oddelených triedach či dokonca školách.
“Prieskum ukázal niekoľko pozitívnych vecí. Väčšina spoločnosti správne chápe pojem inklúzia a taktiež si uvedomuje význam vzdelávania pre budúcnosť detí. Na druhej strane ľudia len málo vnímajú, že segregácia žiakov, ktorí pochádzajú zo znevýhodných pomerov má negatívny dopad nielen na tieto deti, ale na celú krajinu a budúcnosť všetkých detí,” hovorí Stanislav Boledovič z Teach.
Až 60% verejnosti si myslí, že deti so špecifickými potrebami (ako napr. autizmus, hmotná núdza, ADHD) by sa mali vzdelávať v samostatných triedach. Taktiež je 60% z nich presvedčených, že žiakov z rómskych komunít je lepšie vzdelávať oddelene – v samostatných triedach či školách.
“V 21. storočí je škola jedno z mála miest, kde sa dá budovať súdržnosť krajiny. Škola je častokrát jediné miesto, kde sa môžu stretávať ľudia z rôznych sociálnych skupín. Tu vznikajú základy budúcej spoločnosti. Ak začneme deti deliť a segregovať, presne takto potom bude rozdelená aj naša spoločnosť. Ak od škôlky žijú deti v oddelených svetoch, potom sa nečudujme, že nechápu potreby a pocity tých druhých,” dodáva odborník na vzdelávanie Juraj Hipš.
Prieskum ukázal, že väčšina rodičov nemá problém ak sú s ich deťmi v triede rovesníci z prostredia nezamestnaných rodičov (86%), deti vojnových utečencov (66%) či deti so zdravotným znevýhodnením (74%). Za určitých podmienok im nevadí ani začleňovanie rómskych žiakov do spoločných tried. Predstaviť si to vie až 75% rodičov, pričom pre 40% sú prijateľnou hranicou jedno až dve rómske deti v triede a pre 27% niekoľko rómskych detí. So vzrastajúcim počtom ochota rodičov umiestniť svoje dieťa do triedy klesá.
“Presne pre toto potrebujeme desegregáciu. Je dôležité, aby zloženie tried bolo rovnomerné a odzrkadľovalo demografické a socioekonomické zloženie spoločnosti. Pomáha to rómskym aj nerómskym deťom. Je extrémny rozdiel ak máte v triede dve deti pochádzajúce z prostredia hmotnej núdze alebo 14 takýchto detí. Inšpiratívnym príkladom je mesto Zvolen, s ktorým spolupracujeme na desegrácií a zároveň budujeme modelovú inkluzívnu školu Alma,” vysvetľuje Juraj Hipš. Podľa neho majú dôležitú rolu v odstraňovaní sociálnych rozdielov aj spoločenské, kultúrne a politické elity. “Potrebujeme, aby išli príkladom. Aby neseparovali svoje deti na elitné školy, ale prispievali k súdržnosti krajiny a vytvárali tlak na zvyšovanie kvality verejného školstva,” uzatvára.
Prieskum CEEV Živica a Teach bol uskutočnený v spolupráci s prieskumnou agentúrou FOCUS vo februári 2024 na vzorke 1025 respondentov.
Prieskum bol spolufinancovaný Európskou úniou v programe Impact Lab Nadácie Pontis.